KRÍŽOVÁ CESTA

 Na kvetnú nedeľu k nám do farnosti prišiel biskup Paulino a teda slúžil sv. omšu. Začínalo sa kúsok od kostola kde posvätil palmové listy, ktoré si následne všetci ľudia rozdali a procesiou, trasúc listami, spevom, prešli až do kostolíka. Počas kázne, ktoré tu bývajú dlhšie, si deti, no i dospelí robili z lístkov kríže, prstene, rôzne zbrane, ... a tak si popri počúvaní, krátili čas.

 

Na veľký piatok sme s mladými pripravili hranú krížovú cestu. Porobili rekvizity, poobliekali, naučili krátke texty. Začínalo sa pri škole (sídle Piláta) a pokračovalo cestou zastaveniami cca 800m až ku kostolíku(Golgote). Zraz bol teda pri škole o 4-tej, no niektorý aktéri nám neprišli iní dobiehali na poslednú chvíľu. Takže sme vytiahli z okolostojacich náhradníkov, ktorý to veľmi radi zobrali. Viacerým to išlo parádne, ako hercom. Pri zastavení, keď Pána Ježiša pribíjajú klincami, keď prejavil bolesť, okolostojaci híkali tiež. Ľudia dobiehali na začiatok i počas celej krížovej cesty, pridávali sa a teda na Golgotu sme prišli v krásnom počte. Hranú krížovú cestu tu ešte nemali tak boli skutočne radi a verím že to v nich zanechalo i čosi viac J.

 

ŠKOLA 2

 11. Apríla sme mali možnosť vidieť veľa deti v modrých uniformách ako sa zo všetkých smerov blížia k jednému bodu, škole. Po dlhých prázdninách, ktoré deti mali, sa podarilo nový školský rok zahájiť v priestoroch novej školy, ktorú tu saleziáni postavili. Registrácia prebiehala tri týždne pred a trvale i dva po zahájení. Stále prichádzali noví či staronoví žiaci (tí čo  navštevovali starú školu)  z vysvedčeniami, podľa ktorých boli zaraďovaní do ročníkov. Konečný stav žiakov prekročil 600 detí. Tiež tu máme i žiakov ktorí sa rozhodli aj napriek veku študovať, keďže nemali tu možnosť(vojna). Nie je ich veľa, mame tu pár vojakov okolo 35 rokov, ktorý sú na skúšku posadení zarovno žiakmi ročníkov, no do budúcna sa prejde pre tuto skupinu, na večerné štúdium.

Deti postavené do radov podľa tried, čakajúce na zahájenie vyučovania a na príhovor riaditeľky, sestry Márie. Deti neustále dobiehajú počas nástupu i po začatí vyučovanie, je to diaľkou z kade prichádzajú, neznalosťou času, povinnosťami pred,... Pri nástupe býva pozdravenie sa jednohlasne riaditeľke a odpovedanie jednohlasne na otázku ako sa majú, samozrejme všetci ,,Veľmi dobre pani učiteľka“, tak boli naučený v predošlej škole.

Takže noví učitelia, nové spôsoby výučby, iný prístup učiteľ – žiak, naberanie vedomosti pre lepšiu budúcnosť mladých, sa môže začať.

MARIDY

Maridy, pôsobisko saleziánov, vzdialené 3OOkm západne od Juby. V tomto mestečku sú rozbehnuté dva projekty, ktoré podporuje Slovensko, poľnohospodársky projekt a rekonštrukcia starej školy. Za nimi prišla pozrieť na kontrolu Janka s ministerstva a tak i mne sa naskytla možnosť vidieť na otočku toto miesto. Cesta autom trvá 5-6 hodín, samozrejme cesta kamenno-hlinená, neupravovaná, na pár úsekoch dokonca nebolo ani veľa jám J, auto dostalo riadne zabrať a tiež cestujúci v ňom, odrážajúci sa a od bokov interiéru, strechy a spolusediacich. Takmer po celej dĺžke cesty, v jej blízkosti sú vidieť nariedko postavené domčeky. Niektoré obývateľné, iné schátralé a prázdne. Pri nich na kraji cesty položený tovar na predaj, drevené trámy, uhlie v mechoch, kamene, poviazaná tráva, mango, citrusy. Premávka za deň by sa dala rátať na rukách, takže o nejakom veľkom zárobku ak vôbec sa nedá hovoriť. Krajinu vôkol, ktorú sme mali možnosť vidieť tvorí prevažne rovina a  veľké kamenné kopce, ktoré akoby tam vôbec nepatrili.

V Maridy je bujnejšia vegetácia, celkovo iná klíma, ako u nás v Gumbo.

Darí sa tu ananásovníkom, banánovníkom, papájam a samozrejme mangám.   

Jeden s fadrov ktorý tam pôsobia, nám poukazoval okolie, povodil nás po menších osadách ktoré navštevujú. Ľudia tu žijú s vecí ktoré si tu dopestujú, niečo predajú. Pri jedení sa stretnú všetci členovia rodiny, jedia prevažne asidu.

 

V ten deň sme sa ocitli na pohrebe, zišlo sa tam veľa ľudí s okolia príbuzný, ktorý tam zotrvajú tri dni v rozlúčke zo zosnulým. Telo položia na dlhé banánové listy a vrch hrobu môžete vidieť na obrázku. Tiež celkom vzdušný kostolík.

 

 

Dati su tu skutočne veselé, vedia sa znovu a znovu radovať s maličkostí J!

 

Trochu romantiky na záver, západ slnka v Maridy



FUTBAL

  Veľmi populárna hra i tu v Gumbe. Ihrisko sa nachádza cez cestu oproti komunitnému domu. Plocha ihriska je teraz, cez horúce obdobie, takmer celá pokrytá vrstvou prachu, takže trávu tu nenájdete a počas hry i niektorých hráčov (prach). Bránky sú stlčené z kusov stromov a čiary, tie sa komplet kopú motykou, čo robia pred veľkými zápasmi. Väčšina detí nemá kopačky či pevnejšiu obuv (skôr starší chalani), v čom by mohli hrať, takže hrajú na boso. Zo začiatku sme hrávali podobne i my, no tie naše nie sú zvyknuté a tak boli otlaky i na otlaku, čo bola sranda, no dva dni po nie až tak veľká J.

 Hru začíname modlitbou ruženca, nasleduje tréning, ktorý sme s Tomášom rozbehli a futbal, ten končí až pri západe slnka. Hrajú veľmi radi, ihrisko je na tunajšie pomery parádne a teda denne vyťažené. Veľa chalanov je fakt šikovných, strach so staršieho spoluhráča nie je, hrajú srdcom, veľa sa pri hre nasmejú a tiež majú neskutočne dobrú výdrž, čo nám chýba. Sem tam sa tu hrávajú i zápasy nie je to však žiadna liga, hrávajú susedné či vzdialenejšie dediny, ktoré majú i parádne dresy. Takže tu vidieť hrať Real Madrid, Manchester United, AC Miláno, Liverpool...

SVIATOK DON BOSCA

Táto slávnosť bola u nás vo farnosti rozdelená do dvoch dní. Na 29. Januára kedy prišli kňazi, rehoľnici, ostatný pozvaní ľudia a my. Prišlo okolo tridsať ľudí, začínalo sa  slávením sv. omše ktorú slúžil pomocný biskup Paulíno (ktorého práve dnes pápežský nuncius vysvätil tu v Jube za biskupa). Slúžilo sa vonku na „nádvorí „ komunitného domu. Jožko pripravil prezentáciu o pôsobení saleziánov vo farnosti, ktorú pustil na konci sv. omše. Nasledovala oslava. Slávenie pre ľudí z farnosti ,bolo 31.januára, no už večer pred tým začali s prípravou jedla, zabili ovečku, ktorú cez noc spracovali na veľké množstvo gulášu.  

Takže bola veľká slávnosť v kostolíku, tance, rôzne spevy a kopec ľudí, ktorý sa po nej pustili do gulášu a občerstvenia. Po obede začal program kde Joži pripravil s pár miništrantmi divadlo zo života don Bosca. Pokračovalo to rôznymi scénkami, čo si pripravili domáci, tiež tanečné a spevácke vystúpenia, klasika J a na záver odovzdanie ocenení futbalistom a najšikovnejším deťom v ovládaní katechizmu. Futbalový turnaj začal týždeň pred sviatkom a víťaz dostal putovný pohár, nové dresy pre mužstvo a loptu. Deti boli skúšané z katechizmu a najlepší chalan bol oblečený do kráľovského (mikulášskeho kostýmu) a korunovaný na slávnosti , chudák chalan. Vedľa neho stáli dve najlepsie dievčaťa bo vedeli rovnako.

REFERENDUM

   Ozbrojený konflikt vypukol začiatkom 80. rokov, ktorý mal za následok najdlhšie trvajúcu občiansku vojnu v Afrike. Obe strany ukončili v roku 2005 23-ročnú občiansku vojnu, v ktorej zahynuli dva milióny ľudí a štyri milióny vyhnala z ich domovov. Mierová dohoda priniesla Juhosudáncom prísľub, že v referende budú môcť rozhodnúť o svojej nezávislosti.

Takže refo začalo v nedeľu 9.1.2011 a ľudia už deň dopredu prichádzali a stali pred hlasovacími miestnosťami ako u nás na dobrý futbalový zápas, či koncert. Je to pre nich neskutočné vzácna možnosť na ktorú toľké roky čakali, takže ľudia chodili po hlasovaní hrdo s nafarbeným ukazovákom na pravej ruke, bo tak prebieha hlasovanie, kto bol zaregistrovaný dá svoj odtlačok do polička za rozdelenie, alebo proti a ma to za sebou, je to nezmazateľný atrament takže nemohli hlasovať dva krát....Na priebeh referenda dohliadali známe osobnosti z USA čo boli v Jube. Medzi nimi aj George Clooney, Jimmy Carter, John Kerry tiež bývalý generálny tajomník OSN Kofi Annan. Cely svet v napätí očakáva vznik najmladšieho štátu na svete. Predbežne odhady sú 96% za rozdelenie, 3% proti a zvyšok neplatné hlasy ...vtom čase prišiel  jeden kňaz ( Matiu) z Chartúmu a rozprával nám o ťažkej situácii v hlavnom meste, viacero pôvodom južanov odchádza zo severu a teda z hlavného mesta domov, vláda im poskytla peniaze na dopravu, ktoré rozdeľovali guverneri, no jeden sa však nabalil a teraz tisíce rodín čakajú na okraji mesta bez strechy nad hlavou, jedla, pitnej vody,...Tiež rozprával že ak sa osamostatni juh, tak je možne že  Čína ktorá vlastní 80% všetkých ropných vrtov tu, pre nedobre vzťahy s juhom stopne všetko, čo by mohlo položiť novovzniknutý štát, pravé na to spoliehajúci na lopatky. No ako sa hovorí, vyčkávajúci sup priletí rýchlo, čo znamená že USA im radi pomôžu....  Je to tu veru zložite a dalo by sa o tom písať veľa...

LOVCI

   Cez sviatky som sa zúčastnil  lovu na potkany, bo tak to volajú, aj keď podľa mňa sú to hraboše alebo niečo medzi. No vyzerá to asi tak, že deti obkolesia dieru kde by mohli byť potkany, jeden zoberie motyku a postupne tu dieru odhrabáva až začnú vybehovať von. Vtedy sú na rade deti okolo, ktoré majú v rukách palice a trieskajú po potkanovi a keď ho netrafia naháňajú a skáču po nich. Končí to pokrikom víťazstva z úlovku. Ak je po ňom, tak ho jeden s chalanov zoberie a dá si ho do vrecka, minule mal jeden piatich, iba chvosty trčali. Ak skončia s lovom tak si podelia korisť a začnú opekať, dokumentácia je na foto. Receptúra je jednoduchá, trochu opečieme, potom vyberieme črevá a ošúpeme srsť , pečieme na miernom ohni do zlatista cca 5 minúť. Potom to všetko zjedia až na hlavu ,chvost a par kostičiek. Veľmi si to pochvaľujú je to vraj ako kuracie. Tentoraz som sa nedal nahovoriť, veď možno nabudúce J.

 

Tiež sú veľmi dobrí strelci s gumipušiek. Vtákov dajú dole aj na väčšiu vzdialenosť. Tiež lovia štýlom ,uštvať , chytiť a zjesť. Veľakrát sa prídu pochváliť s úlovkom, v ruke vtáčik, na krku gumipuška a na perách slinka. I keď na takej malej hrdličke, alebo vtáčikovi čo schovám do päste, veľa mäska nie je, je to veľakrát  jediné mäsko po fakt dlhom období.

No vidíte tak chvos a hlava ostala,
predsa nejedia všetko.

Vtáčik chytený za nohu, čakateľ.