SVIATOK DON BOSCA

Táto slávnosť bola u nás vo farnosti rozdelená do dvoch dní. Na 29. Januára kedy prišli kňazi, rehoľnici, ostatný pozvaní ľudia a my. Prišlo okolo tridsať ľudí, začínalo sa  slávením sv. omše ktorú slúžil pomocný biskup Paulíno (ktorého práve dnes pápežský nuncius vysvätil tu v Jube za biskupa). Slúžilo sa vonku na „nádvorí „ komunitného domu. Jožko pripravil prezentáciu o pôsobení saleziánov vo farnosti, ktorú pustil na konci sv. omše. Nasledovala oslava. Slávenie pre ľudí z farnosti ,bolo 31.januára, no už večer pred tým začali s prípravou jedla, zabili ovečku, ktorú cez noc spracovali na veľké množstvo gulášu.  

Takže bola veľká slávnosť v kostolíku, tance, rôzne spevy a kopec ľudí, ktorý sa po nej pustili do gulášu a občerstvenia. Po obede začal program kde Joži pripravil s pár miništrantmi divadlo zo života don Bosca. Pokračovalo to rôznymi scénkami, čo si pripravili domáci, tiež tanečné a spevácke vystúpenia, klasika J a na záver odovzdanie ocenení futbalistom a najšikovnejším deťom v ovládaní katechizmu. Futbalový turnaj začal týždeň pred sviatkom a víťaz dostal putovný pohár, nové dresy pre mužstvo a loptu. Deti boli skúšané z katechizmu a najlepší chalan bol oblečený do kráľovského (mikulášskeho kostýmu) a korunovaný na slávnosti , chudák chalan. Vedľa neho stáli dve najlepsie dievčaťa bo vedeli rovnako.

REFERENDUM

   Ozbrojený konflikt vypukol začiatkom 80. rokov, ktorý mal za následok najdlhšie trvajúcu občiansku vojnu v Afrike. Obe strany ukončili v roku 2005 23-ročnú občiansku vojnu, v ktorej zahynuli dva milióny ľudí a štyri milióny vyhnala z ich domovov. Mierová dohoda priniesla Juhosudáncom prísľub, že v referende budú môcť rozhodnúť o svojej nezávislosti.

Takže refo začalo v nedeľu 9.1.2011 a ľudia už deň dopredu prichádzali a stali pred hlasovacími miestnosťami ako u nás na dobrý futbalový zápas, či koncert. Je to pre nich neskutočné vzácna možnosť na ktorú toľké roky čakali, takže ľudia chodili po hlasovaní hrdo s nafarbeným ukazovákom na pravej ruke, bo tak prebieha hlasovanie, kto bol zaregistrovaný dá svoj odtlačok do polička za rozdelenie, alebo proti a ma to za sebou, je to nezmazateľný atrament takže nemohli hlasovať dva krát....Na priebeh referenda dohliadali známe osobnosti z USA čo boli v Jube. Medzi nimi aj George Clooney, Jimmy Carter, John Kerry tiež bývalý generálny tajomník OSN Kofi Annan. Cely svet v napätí očakáva vznik najmladšieho štátu na svete. Predbežne odhady sú 96% za rozdelenie, 3% proti a zvyšok neplatné hlasy ...vtom čase prišiel  jeden kňaz ( Matiu) z Chartúmu a rozprával nám o ťažkej situácii v hlavnom meste, viacero pôvodom južanov odchádza zo severu a teda z hlavného mesta domov, vláda im poskytla peniaze na dopravu, ktoré rozdeľovali guverneri, no jeden sa však nabalil a teraz tisíce rodín čakajú na okraji mesta bez strechy nad hlavou, jedla, pitnej vody,...Tiež rozprával že ak sa osamostatni juh, tak je možne že  Čína ktorá vlastní 80% všetkých ropných vrtov tu, pre nedobre vzťahy s juhom stopne všetko, čo by mohlo položiť novovzniknutý štát, pravé na to spoliehajúci na lopatky. No ako sa hovorí, vyčkávajúci sup priletí rýchlo, čo znamená že USA im radi pomôžu....  Je to tu veru zložite a dalo by sa o tom písať veľa...

LOVCI

   Cez sviatky som sa zúčastnil  lovu na potkany, bo tak to volajú, aj keď podľa mňa sú to hraboše alebo niečo medzi. No vyzerá to asi tak, že deti obkolesia dieru kde by mohli byť potkany, jeden zoberie motyku a postupne tu dieru odhrabáva až začnú vybehovať von. Vtedy sú na rade deti okolo, ktoré majú v rukách palice a trieskajú po potkanovi a keď ho netrafia naháňajú a skáču po nich. Končí to pokrikom víťazstva z úlovku. Ak je po ňom, tak ho jeden s chalanov zoberie a dá si ho do vrecka, minule mal jeden piatich, iba chvosty trčali. Ak skončia s lovom tak si podelia korisť a začnú opekať, dokumentácia je na foto. Receptúra je jednoduchá, trochu opečieme, potom vyberieme črevá a ošúpeme srsť , pečieme na miernom ohni do zlatista cca 5 minúť. Potom to všetko zjedia až na hlavu ,chvost a par kostičiek. Veľmi si to pochvaľujú je to vraj ako kuracie. Tentoraz som sa nedal nahovoriť, veď možno nabudúce J.

 

Tiež sú veľmi dobrí strelci s gumipušiek. Vtákov dajú dole aj na väčšiu vzdialenosť. Tiež lovia štýlom ,uštvať , chytiť a zjesť. Veľakrát sa prídu pochváliť s úlovkom, v ruke vtáčik, na krku gumipuška a na perách slinka. I keď na takej malej hrdličke, alebo vtáčikovi čo schovám do päste, veľa mäska nie je, je to veľakrát  jediné mäsko po fakt dlhom období.

No vidíte tak chvos a hlava ostala,
predsa nejedia všetko.

Vtáčik chytený za nohu, čakateľ.

VIANOCE

 Priblíženie slávenia Vianoc tu v Juba-Gumbo. 24. decembra domáci už od rana upratovali kostolík a počas dňa vyzdobovali, pomohli sme s betlehemom stroho vyzdobili komunitný dom a kaplnku, mame tu nádherný betlehem zo Slovenska a fadher Dominik kúpil cca metrový umelák jedličku, tieto dve veci mi pripomenuli atmosféru u nás, ostatná výzdoba mi pripomínala skôr nejakú zábavu (tanečnú sálu, postrihaný krepak, ligotajúce kúsky) no domáci na to nedajú dopustiť, nuž iná kultúra.

O deviatej večer začala sv. omša(v Bari), prišlo pomerne dosť ľudí asi 90 percent deti a mladeze,10 boli rodičia a jeden dedulo tam tiež bol, mal vypité a robil tanečky v zadnej časti kostolíka, veľmo radi spievajú a tak sme končili cca. o 11. Tu nesnežilo  a predstavte si kto na zaver prišiel, SANTA CLAUS, s pomocníkmi. Boli to miništranti. Jeden mal komplet dress santu aj s maskou (pripomínam že santa maska je beloch), krátke rukávy a z nich vytŕčali čierne ruky a s pod masky čierny krk. Jeho parťaci jeden mal totožnú masku, ďalší iba santa čiapku a dvaja okolo krku ovešaný napis HAPPY CHRISTMAS.

 

No pre mňa hrúza, ale deti sa mohli popukať, nakoniec dostali od santu po lízatku a šli sme domov. 25.decembra sme mali sv. omšu od 10:00 do 13:00, slávnosť bola výnimočnejšia, bo bola spojená s krstom 69 malých detičiek, PARADA,( kresťania sa rozrastajú) kostolík praskal vo švíkoch, drobci pospávali, dorozumievali sa rôznymi zvukmi a samozrejme plakali, šak deca. Ľudia boli parádne poobliekaní, veď bol veľký sviatok neskutočná súhra farieb. Tiež tu funguje obdarovávanie, dávajú si tu prevažne oblečenie, tiež deti na ďalší deň behali s umelými zbraňami....

Silvestra sme trávili v úzkom kruhu komunity my traja a fadher Dominik, mali sme slávnostnú večeru a prípitok, popili posedeli a tak. Z okolia bolo počuť bubny spevy a tance, tiež do neskorého rana oslavovali a vítali nový rok. Ohňostroje a podobne veci sú tu zakázané. No i tak sme si jeden spravili, zohriali vosk na ohni a potom naliali vody a oheň vystrelil do výšky (prosím aby deti a mládež tento „ohňostroj“ neskúšali  - je to nebezpečné !!! ).

Priebeh krstu



Decá - čakatelia s mamami





Požehnaný nový rok

AGRO

 Jednu z vecí ktorú plánujeme rozbehnúť je poľnohospodárčenie pre miestnych. Nakoľko sa tu nepestuje okrem nejakej trstiny na pálenie alkoholu takmer nič. Keďže tu bola dlhé roky vojna ľudia nie sú zvyknutý niečo si dopestovať .  Máme tu fungl nový traktor EUROPART vyrobený v Číne, na ktorom sme sa naučili jazdiť, obrábať pôdu a veci s tým spojené. Plánujeme založiť políčka na našom pozemku, ktoré obrobíme traktorom, sadiť a starať sa o ne budú miestny. Pre zaujímavosť náš pozemok ma 1000x1500m, takže nejaké to políčko sa tam zmestí, hlavne v blízkosti dedín. Plánujeme začať koncom obdobia sucha a do budúcna výstavbu zavlažovacieho systému.  Traktor sme zabehávali po konci obdobia dažďov a pôda tu je riadne tvrdá, problémy robí veľká tráva, či pieskovcové bridlice ktoré vykúkajú na viacerých miestach s pôdy. Oborávali sme pozemok, keďže  sú tu povysádzané veľké množstvá malých stromčekov(mahagóny, mangá, citrusy, tíky,..), obkolesené suchou trávou ktorú domáci veľmi radi vypaľujú a s ňou i spomínané stromy. Máme tu záhradníka Filipa s pomocníkmi ktorý okopávajú okolo stromčekov v priemere 4 metrové kruhy, aby sa k nim nedostal oheň, no to veľa krát nestačí. Tiež nám veľkú radosť nespravilo keď sme celý pozemok viac krát oborali a deti nám to zapálili vnútri J. Následne sme oborávali lokálne požiare aby sa oheň nešíril.

Nedávno sme boli na okraji Juby po dve vlečky kravského hnoja : ) vedúci od nadobudnutého materiálu, pastier kráv, si zapýtal za celú kopu 150 pound, bo videl kavadžov (belochov), ktoré po krátkej debate s chlapíkom čo bol s nami zhodnotil na 50 pounds. Tak ruku na to. Keď sme sa však vrátili naplniť druhu vlečku, bola tam už len jeho žena a tá si zapýtala aj za tu druhu, nedalo sa jej vysvetliť že sa dohodlo ináč...hnoj použijeme po úprave pod stromčeky a tiež na spomínané polia pre miestnych.

Cestou po hnoj

Veríme že tento zámer sa podarí zrealizovať , čo bude určite prínosom pre ludí.

Deti nas pri oraní pozorujú

Kruhy okolo stromkov

ŠKOLA

 Areál starej školy do ktorej deti chodili doteraz stojí na našom pozemku hneď vedľa kostolíka. Je to šesť budov postavených z hliny (spôsob výstavby totožný zo stavania domov)kde sa zmestí okolo 600 detí ktoré navštevujú 1-8 ročník. Tieto budovy sú postavané s prostriedkov UNICEFU. Do jednej triedy sa vtlačí aj 60 žiakov, niektoré triedy majú lavice iné nie. Je normálne ak v triede nájdete sedieť starších žiakov ako by v tom ktorom ročníku mali byť. Je to tým že začali neskôr , bo si to s nejakého dôvodu nemohli dovoliť. Do školy tu nosia rovnošaty a musia byť upravený, ostrihaný inak ich pošlú domov. Riaditeľ zvykol ,sem tam pri nástupe a krátkom predslove, pobehať všetkých žiakov a keď sa mu zdalo že mal chalan či dievča dlhšie vlasy vystrihal im na hlavách krížik, aby boli nútení sa ostrihať.

Učitelia sú zamestnanci štátu a väčšina s nich má na budovanie rešpektu vždy po ruke palicu, ktorú používajú často. Jožko učí v škole matematiku, opisoval nám situáciu keď vtrhol do triedy riaditeľ a pátral po nejakej veci, čo zmizla či čo, vtom sa jeden žiak zasmial a to bol dôvod aby celá trieda dostala trest. Chlapci ľahnúť na zem a päť rán palicou, dievčatá päť rán po dlaniach. Vyučovanie by malo začať o 9:00 no to sa vďaka nedochvýlnosti  učiteľov a slovku riaditeľa nestáva často a trvá do 15:00. Viaceré deti máju problémy prísť na začiatok vyučovania včas, jedni to máju do školy ďalej, iní musia predtým stihnúť pracovne povinnosti. Tak sa ich tam, tých čo prídu neskôr nazbiera a príde trest od učiteľa, uder paličkou, pozbierať odpadky, pokosiť mačetou trávu,...Po skončení prázdnin,1.apríla, začnú deti nový školský rok v novej škole, ktorú postavili saleziáni a na ktorej sa finančne podieľa i Sávio a teda i Vy dobrodinci zo Slovenska. J

Dostavaná je základná škola, koncom februára začne výstavba strednej školy a pokračovať bude učňovským strediskom. Nová škola i nove vedenie, ktoré plne preberú saleziáni. Má prísť nový kňaz, ktorý sa bude venovať naplno chodu školy a na nedávny konkurz prišlo viacero nových učiteľov s ktorých budú vybraný šestnásti. Kritéria určujú naši kňazi a medzi ne určite nepatrí palička. Do budúcna by mali prísť učiť do nových tried i sestry FM-áčky.

Tak verím že deti budú chodiť radi do novej školy, bo sú hladný po vedomostiach, uvedomujú si že je to jedine východisko s podmienok v akých žijú.

RADŽAB

  Raz nás father Johnson zobral do dedinky Radžab, ktorá je tiež blízko Juby. Je to miesto kde mali kedysi centrum britské kolónie a tam stojí najväčší kostolík čo sme tu zatiaľ mali možnosť vidieť,kde slávili hody. 

Všetko začínalo sv.omšou, ktorú celebroval biskup. Prišlo veľmi veľa ľudí, spievalo, tancovalo, veľa ďakovačiek na konci, takže sv. omša trvala cez tri hoďky. Nás ako belochov posadili medzi pozvaných hostí, bo si tu vážia cudzincov . Po skončení sme boli pozvaní na obed, taktiež všetci z predných lavíc kostolíka. Jedlo sa rukami, čo bol troška taký nezvyk, hlavne pri ryži a omáčke s mäsom. Potom nasledoval program, spevy, bari tance, s rôznych kmeňov, ku ktorým sa spontánne pripojovali i hostia, tiež biskup si skočil. Bolo aj nejaké divadlo, spevy a potom nasledovali príhovory, ktoré boli neskutočne dlhé, bo tunák sa to ľuďom páči.

V ten deň boli všetci  vystrojení, vyobliekaní, kopec parochní, no riadna  predvádzačka na tejto celebration. K tomuto miestu sa však viaže i smutný príbeh, ktorý nám rozpovedal jeden kňaz čo s nami v komunite strávil nejaký čas. Opisoval príbeh o rebeloch ktorý utiekli pred vojakmi zo susedného štátu, práve do tejto oblasti. pod tichou podporou severu. V tom čase sa tam konala oslava k nejakej príležitosti, prišli tam ozbrojení že sa chcú len zabaviť spolu s nimi, nemusia sa báť. Po nejakom čase strávenom na oslave, potužený alkoholom začali strieľať do ľudí, do detí ktoré vyhadzovali do vzduchu, znásilňovali ženy,... zomrelo tam veľa ľudí. Proti  nim časom zasiahla SPLA (oslobodzovacia armáda) ktorá po bojoch veľa z nich zabila a vraj stále niekde naháňa v strednej časti krajiny.

MORI

 Dedinka Mori leží, tak ako Juba, pri brehoch Nílu, vzdialená od nás 2-3km. Naši kňazi sa tam v nedeľu striedajú v slúžení sv. omší. Je tam oveľa bujnejšia vegetácia keďže je hneď pri brehoch veľkej rieky, všade veľké  mangovníky pod ktorými je skutočne príjemne, hlavne keď sa s pod neho dá odtrhnúť osviežujúce mango. Cesta do dedinky je pomerne náročná nie je tam žiadna cesta pre auto a tak z jedným kolesom po chodníku a s druhým po vysokej tráve.Jednu nedeľu tam bolo veľa detí a druhú ani jedného. Dôvodom bol kmeň Murlay, ktorý nemôžu mať z nejakého dôvodu potomkov a tak chodia do iných dedín a kradnú deti. Majú zbrane a dedinčania v Morii sa ich boja, ukradli tam dve deti a jedno staršie ktoré sa im snažilo v tom zabrániť zabili. To bolo dôvodom prečo sme tam tú nedeľu žiadne deti nenašli. Vtedy dedinčania vravia  nášmu kňazovi, že či nechceme ísť za deťmi a tam mať sv. omšu.

 Prešli sme kus popri rieke, nasadli do lodiek a preprávali po Níle na ostrov, obmývaný s oboch strán. Pravé tam boli deti ukryté, ktoré sa nášmu príchodu veľmi potešiliJ . Chvíľu trvalo lež sa na tých dvoch loďkách čo majú, preplavilo pár dedinčanov, no za ten čas deťúrence fader naučil jednu pieseň. Po sv. omši nás ponúkli čerstvo odtrhnutou papájou, mangom a plavili sme sa naspäť. Bolo to krásne a zároveň dôvodom pre zamyslenie, nad situáciou prečo tam tie deti boli.

ĽUDIA

   Sú tu skutočne jednoduchí ľudia, spočiatku nedôverčiví , bo nevedia čo za belocha sa to tu potuluje. No ako u deti stačí úsmev na tvári, podanie rúk, prihovoriť sa že „Ako?“ a všetko je v pohode. Žijú tu dobrosrdeční ľudia napriek tomu čo všetko vo vojne prežili...Postavenie členov rodiny je jasne dané. Muž je hlavou rodiny „živiteľ“, no veľa mužov tu nemá robotu a tak cele dni presedia pred domami, holdujúc alkoholu. Ženy celý deň makajú ako fredky, samozrejme že aj tam sa nájde veľa takých čo prepadlo  tomuto zlozvyku. Celý deň nosia vodu zo studní ku svojím obydliam, veľakrát sú to vzdialené miesta, ďalej drevo, slamu(trávu na strechy) a to všetko na hlavách.

Jedávajú spoločne a to väčšinou raz denne. Pripravujú si Asidu, čo je také niečo ako krupičná kaša, k tomu chlieb, ak je naň a samozrejme jedia rukami, je to jedlo ktoré ich zasýti. Rodiny tu majú viacpočetné, je to vraj tým že sú tu rôzne choroby a veľakrát bývajú silnejšie ako deti. Ak sa detí pýtame na rodiny tak počujeme rôzne príbehy, život rodičov si vyžiadala vojna, súrodencov choroba, alebo jednoducho odišli preč. Muži tu majú dve i viac žien, je to vraj u nich odjakživa tak to berú, tak nejak, prirodzene.  Nájdu sa tu i klasické rodiny, skôr tie mladšie. Zo svadbou je to veľakrát komplikované, bo je tu taký zvyk, že nevesty tu vymieňajú za kravy, počet závisí od krásy a šikovnosti : ). No kráv mizne a s nimi i tento zvyk. Jeden novokňaz, ktorý vzišiel tu s vedľajšej dedinky rozprával, že svadba tu trvá mesiac, počas tohto obdobia vraj rodiny mladomanželov musia hostiť všetkých pozvaných, čo si pri tejto chudobe neviem predstaviť. No mladí sa veľakrát, keď nemajú takmer nič rozhodnú ujsť na čas preč od rodín a prídu až keď majú potomka, potom sa oboji rodičia vraj ľahšie dohodnú.

Na sväté omše tu chodí najviac ľudí v nedeľu a v sviatok, sú to prevažne deti a mládež (70%). V tieto dni bývajú tu v Gumbo dve sv. omše a to v Bari a Aj. Ludia neskutočne radi spievajú a tak sme v kostolíku 2-3 hoďky. Len skutočne málo krát sa nám podarilo identifikovať, že áno, toto je rodinka, bo na verejnosti sa nejak k sebe nemajú. Častým javom je keď ide mama a syn oproti, ktorý zavadia o seba len pohľadom.  Tiež jedným zo zvláštnych javov je že sa vedia strašne pohádať, nakričať jeden na druhého a vzápätí sa obíjajú ako najväčší kamaráti. Deti sa skôr pobijú a za moment spolu znovu dobre vychádzajú.  Celkovo sa tu stretávame s takým pohodovým africkým štýlom života, ktorý badať na spôsobe chôdze,, že kam sa budem ponáhlať“ a na nedochvílnosti . Chlapík niečo robí a povie“ hneď som tu, idem si niečo zobrať.“ Príde za 4 hodiny. Alebo potrebujeme spraviť toto a toto, chlapík povie „ zajtra som tam.“  príde za týždeň či dva, no a na toto sa ťažko zvyká J.

DECKÁ

 Deti, je ich tu požehnane, na nich vidieť chudobu v ktorej žijú a tá má rôzne podoby. Oblečenie máju prevažne dvoje, jedno na všedný deň a druhé ,,sviatočne,, ktoré nosia v nedeľu na sv. omšu či na veľký sviatok. Rozdiely sú badať asi také že jeden má oblečenie dotrhané, stroho zošite, jeden zafúľaný až po uši, špinavý, sople ako opraty, svrab a ďalšie iné kombinácie. Tu je badať starostlivosti a vplyv rodičov. Starostlivosť o dieťa po materinskej strave, preberá starší súrodenec, prevažne sestra ktorá sa oň počas dňa stará, nosí ho na chrbte a je s ním väčšinu času pokiaľ sa neosamostatní a nenájde si rovesníkov s ktorými príde až k dobrovoľníkom zo SK. Najskôr nie moc trúfalo pozorujú obďaleč  že čo sme zač, no stačí sa usmiať, prihovoriť sa im ich jazykom a strach je preč. Deti sem prichádzajú z rôznych kmeňov so svojou rečou (Bari,Pari,...) no spoločným je Sudán arabik ktorým tu hovorí väčšina ľudí. Anglicky vedia ,nie moc dobre iba tí starší chlapci mladší vôbec a tak sa popri AJ snažíme učiť  i Sudán arabik.

Niektoré deti si po podaní ruky s nami pozrú na tú svoju či neostala biela, čo mi príde vždy veľmi smiešne. Ak sa dostanú na dosah aby sa vás mohli dotknúť, tak hneď ruky do vlasov, hladia ruky a nohy že čo nám to tam za vlasy rastie. Bo tu nejako ľudia nezarastajú a vlasy (také akoby uzlíky)majú chlapci aj dievčatá krátke. Ak zbadáme dievča či ženu s dlhými vlasmi je to 100% parucha alebo čierna vlna vpletená do krátkych vlasov, tie nosia prevažne na slávnosti a teda do kostolíka. S deťmi sa hráme rôzne hry, futbal, volejbal, pexeso, človeče, dámu, kocky, puzzle... no najskôr sa spolu pomodlíme ruženec. Je to akoby také oratórium, kde ním začíname a pokračujeme hrami až do zotmenia. Tiež sa ich snažíme čo to naučiť,(workschopy) toho času frčí náramok priateľstva a v tom je Jožka macher, najskôr to naučil nás, potom staršie deti.

No je tu badať i rivalita medzi deťmi, niektorý sa spolu nebavia a nechcú sa spoločne hrať len preto že sú z  iného kmeňa. Tak si myslím že v tomto smere tu máme na čom pracovať, na jednote detí, bo dospelých v tomto  ťažko zmeniť.

KOMUNITA



Komunitný dom

Tu na misií trávime čas v komunite s dvomi saleziánskymi kňazmi z Indie- fr.Dominic a fr. Johanson, ktorých sa snažíme trochu odľahčiť, pomôcť ,bo majú toho skutočne každý deň dosť. Je to hlavný saleziánsky dom a tak sa tu vystrieda veľa ľudí odchádzajúcich a prichádzajúcich s krajiny či cestovanie v rámci Sudánu, Kharthum, Wau... Pobudnú tu nejaký čas, veľakrát len cez noc alebo par dní. Prichádzajú sem kňazi, rehoľnici, reportéri, doktori a teda od každého sa máme možnosť čo to dozvedieť čo je veľakrát skutočne zaujímavé.

Naše domky

Naše ubytovanie je na tunajšie pomery nadštandardné. Bývame v hliníkových zateplených“ domčekoch, do ktorých keď sa oprie slnko je riadny výpek, no trávime v nich cez deň minimum času. Výbava izby je stôl, stolička, posteľ, umývadlo, WC, sprcha a klíma, ktorú nám po príchode namontovali, no zatiaľ mi išla cca 3dni, bo má veľký odber a náš generátor to nestíhal a už to má chudák za sebou.  Elektriku tu mávame vďaka náhradnému generátoru každý deň od 19:00 – 22:00.



New primary school

  Priblíženie života v komunite na ktorých sa zúčastňujeme spoločne:  5:50 Budíček, 6:20 Ranné modlitby, 7:00 Svätá omša, 8:00 Raňajky, 13:00 Obed, 2O:45 Večerné modlitby, Ruženec, 22:00 ideme do hajan.  Máme tu každý svoje zaradenie, Jožko učí v škole, Tomáš má na starosti Agroprojekt a ja mam dozerať pri výstavbe nového školského centra(základná, stredná škola), ktoré rastie na našom pozemku. Do budúcna je na pláne stavať i učňovské stredisko. No a popri tom sa venujeme deťom .