piatok 29. apríla 2011

KRÍŽOVÁ CESTA


 Na kvetnú nedeľu k nám do farnosti prišiel biskup Paulino a teda slúžil sv. omšu. Začínalo sa kúsok od kostola kde posvätil palmové listy, ktoré si následne všetci ľudia rozdali a procesiou, trasúc listami, spevom, prešli až do kostolíka. Počas kázne, ktoré tu bývajú dlhšie, si deti, no i dospelí robili z lístkov kríže, prstene, rôzne zbrane, ... a tak si popri počúvaní, krátili čas.
 













Na veľký piatok sme s mladými pripravili hranú krížovú cestu. Porobili rekvizity, poobliekali, naučili krátke texty. Začínalo sa pri škole (sídle Piláta) a pokračovalo cestou zastaveniami cca 800m až ku kostolíku(Golgote). Zraz bol teda pri škole o 4-tej, no niektorý aktéri nám neprišli iní dobiehali na poslednú chvíľu. Takže sme vytiahli z okolostojacich náhradníkov, ktorý to veľmi radi zobrali. Viacerým to išlo parádne, ako hercom. Pri zastavení, keď Pána Ježiša pribíjajú klincami, keď prejavil bolesť, okolostojaci híkali tiež. Ľudia dobiehali na začiatok i počas celej krížovej cesty, pridávali sa a teda na Golgotu sme prišli v krásnom počte. Hranú krížovú cestu tu ešte nemali tak boli skutočne radi a verím že to v nich zanechalo i čosi viac J.



 

streda 27. apríla 2011

ŠKOLA 2


 11. Apríla sme mali možnosť vidieť veľa deti v modrých uniformách ako sa zo všetkých smerov blížia k jednému bodu, škole. Po dlhých prázdninách, ktoré deti mali, sa podarilo nový školský rok zahájiť v priestoroch novej školy, ktorú tu saleziáni postavili. Registrácia prebiehala tri týždne pred a trvale i dva po zahájení. Stále prichádzali noví či staronoví žiaci (tí čo  navštevovali starú školu)  z vysvedčeniami, podľa ktorých boli zaraďovaní do ročníkov. Konečný stav žiakov prekročil 600 detí. Tiež tu máme i žiakov ktorí sa rozhodli aj napriek veku študovať, keďže nemali tu možnosť(vojna). Nie je ich veľa, mame tu pár vojakov okolo 35 rokov, ktorý sú na skúšku posadení zarovno žiakmi ročníkov, no do budúcna sa prejde pre tuto skupinu, na večerné štúdium.

Deti postavené do radov podľa tried, čakajúce na zahájenie vyučovania a na príhovor riaditeľky, sestry Márie. Deti neustále dobiehajú počas nástupu i po začatí vyučovanie, je to diaľkou z kade prichádzajú, neznalosťou času, povinnosťami pred,... Pri nástupe býva pozdravenie sa jednohlasne riaditeľke a odpovedanie jednohlasne na otázku ako sa majú, samozrejme všetci ,,Veľmi dobre pani učiteľka“, tak boli naučený v predošlej škole.
Takže noví učitelia, nové spôsoby výučby, iný prístup učiteľ – žiak, naberanie vedomosti pre lepšiu budúcnosť mladých, sa môže začať.

piatok 1. apríla 2011

MARIDY



Maridy, pôsobisko saleziánov, vzdialené 3OOkm západne od Juby. V tomto mestečku sú rozbehnuté dva projekty, ktoré podporuje Slovensko, poľnohospodársky projekt a rekonštrukcia starej školy. Za nimi prišla pozrieť na kontrolu Janka s ministerstva a tak i mne sa naskytla možnosť vidieť na otočku toto miesto. Cesta autom trvá 5-6 hodín, samozrejme cesta kamenno-hlinená, neupravovaná, na pár úsekoch dokonca nebolo ani veľa jám J, auto dostalo riadne zabrať a tiež cestujúci v ňom, odrážajúci sa a od bokov interiéru, strechy a spolusediacich. Takmer po celej dĺžke cesty, v jej blízkosti sú vidieť nariedko postavené domčeky. Niektoré obývateľné, iné schátralé a prázdne. Pri nich na kraji cesty položený tovar na predaj, drevené trámy, uhlie v mechoch, kamene, poviazaná tráva, mango, citrusy. Premávka za deň by sa dala rátať na rukách, takže o nejakom veľkom zárobku ak vôbec sa nedá hovoriť. Krajinu vôkol, ktorú sme mali možnosť vidieť tvorí prevažne rovina a  veľké kamenné kopce, ktoré akoby tam vôbec nepatrili.
V Maridy je bujnejšia vegetácia, celkovo iná klíma, ako u nás v Gumbo.
















Darí sa tu ananásovníkom, banánovníkom, papájam a samozrejme mangám.   











Jeden s fadrov ktorý tam pôsobia, nám poukazoval okolie, povodil nás po menších osadách ktoré navštevujú. Ľudia tu žijú s vecí ktoré si tu dopestujú, niečo predajú. Pri jedení sa stretnú všetci členovia rodiny, jedia prevažne asidu.

 













V ten deň sme sa ocitli na pohrebe, zišlo sa tam veľa ľudí s okolia príbuzný, ktorý tam zotrvajú tri dni v rozlúčke zo zosnulým. Telo položia na dlhé banánové listy a vrch hrobu môžete vidieť na obrázku. Tiež celkom vzdušný kostolík.

 




 








Dati su tu skutočne veselé, vedia sa znovu a znovu radovať s maličkostí J!

 
Trochu romantiky na záver, západ slnka v Maridy