Do mieste nášho ročného pôsobenia sme prileteli 2.októbra. Na letisku nás privítal teplý 38 stupňový vlhký vzduch (obdobia dažďov), detektor v prijímacej hale letiska ktorý nefunguje a vôkol letiska kopec ľudí. Bo krátko po nás mal priletieť a teda aj priletel nádejný budúci prezident pre osamostatnený Južný Sudán, čo znamená prítomnosť ozbrojeného vojska. Ľudia mu na privítanie prichystali program a jednoducho ho prišli čakať s množstvom vlajok a transparentmi a ja že to kvôli dobrovoľníkom zo SK. Ľudia černosi ako fakt fest čierni si nás obzerali od hlavy po päty a jednoducho boli riadne zvedaví a nespúšťali z nás oči.
Po troch hodinkách čakania nás prišiel vyzdvihnúť father Dominik. Prvá cesta „mestom“ vo Vás zanechá silný dojem. Predstavte si kopec áut, motoriek, chodcov, kráv, kôz a premávka funguje : ). Cesty sú takmer všetky bez dopravného značenia, väčšina v hroznom stave, samá jama, ešte väčšia jama a neskutočne veľa smetí ktoré lemujú všetky ulice, keďže tu nefunguje odpadové hospodárstvo, ľudia všetko čo nepotrebujú púšťajú z rúk. Keď sa spraví väčšia kopa, vždy sa nájde nejaký ekológ čo to jednoducho zapáli.
Celkovo asfaltových ciest je v Južnom Sudáne 37km z toho je 33 v Jube a 4 vo Wau, ostatné sú prašné hlinené, no je tu badať rozvoj v tomto smere. Cesty z mesta sú strážené vojakmi SPLA (Sudánska ludová oslobodzovacia armáda).Cesta do Gumba, k nášmu centru, trva cca 10 minút a tu je pokoj od ruchu mesta i od vojska.
