Dedinka Mori leží, tak ako Juba, pri brehoch Nílu, vzdialená od nás 2-3km. Naši kňazi sa tam v nedeľu striedajú v slúžení sv. omší. Je tam oveľa bujnejšia vegetácia keďže je hneď pri brehoch veľkej rieky, všade veľké mangovníky pod ktorými je skutočne príjemne, hlavne keď sa s pod neho dá odtrhnúť osviežujúce mango. Cesta do dedinky je pomerne náročná nie je tam žiadna cesta pre auto a tak z jedným kolesom po chodníku a s druhým po vysokej tráve.Jednu nedeľu tam bolo veľa detí a druhú ani jedného. Dôvodom bol kmeň Murlay, ktorý nemôžu mať z nejakého dôvodu potomkov a tak chodia do iných dedín a kradnú deti. Majú zbrane a dedinčania v Morii sa ich boja, ukradli tam dve deti a jedno staršie ktoré sa im snažilo v tom zabrániť zabili. To bolo dôvodom prečo sme tam tú nedeľu žiadne deti nenašli. Vtedy dedinčania vravia nášmu kňazovi, že či nechceme ísť za deťmi a tam mať sv. omšu.
Prešli sme kus popri rieke, nasadli do lodiek a preprávali po Níle na ostrov, obmývaný s oboch strán. Pravé tam boli deti ukryté, ktoré sa nášmu príchodu veľmi potešiliJ . Chvíľu trvalo lež sa na tých dvoch loďkách čo majú, preplavilo pár dedinčanov, no za ten čas deťúrence fader naučil jednu pieseň. Po sv. omši nás ponúkli čerstvo odtrhnutou papájou, mangom a plavili sme sa naspäť. Bolo to krásne a zároveň dôvodom pre zamyslenie, nad situáciou prečo tam tie deti boli.
