LOVCI

   Cez sviatky som sa zúčastnil  lovu na potkany, bo tak to volajú, aj keď podľa mňa sú to hraboše alebo niečo medzi. No vyzerá to asi tak, že deti obkolesia dieru kde by mohli byť potkany, jeden zoberie motyku a postupne tu dieru odhrabáva až začnú vybehovať von. Vtedy sú na rade deti okolo, ktoré majú v rukách palice a trieskajú po potkanovi a keď ho netrafia naháňajú a skáču po nich. Končí to pokrikom víťazstva z úlovku. Ak je po ňom, tak ho jeden s chalanov zoberie a dá si ho do vrecka, minule mal jeden piatich, iba chvosty trčali. Ak skončia s lovom tak si podelia korisť a začnú opekať, dokumentácia je na foto. Receptúra je jednoduchá, trochu opečieme, potom vyberieme črevá a ošúpeme srsť , pečieme na miernom ohni do zlatista cca 5 minúť. Potom to všetko zjedia až na hlavu ,chvost a par kostičiek. Veľmi si to pochvaľujú je to vraj ako kuracie. Tentoraz som sa nedal nahovoriť, veď možno nabudúce J.

 

Tiež sú veľmi dobrí strelci s gumipušiek. Vtákov dajú dole aj na väčšiu vzdialenosť. Tiež lovia štýlom ,uštvať , chytiť a zjesť. Veľakrát sa prídu pochváliť s úlovkom, v ruke vtáčik, na krku gumipuška a na perách slinka. I keď na takej malej hrdličke, alebo vtáčikovi čo schovám do päste, veľa mäska nie je, je to veľakrát  jediné mäsko po fakt dlhom období.

No vidíte tak chvos a hlava ostala,
predsa nejedia všetko.

Vtáčik chytený za nohu, čakateľ.